Boli dve hodiny do môjho prvomájového narodeninového dňa. S Janom sme ukecali na poriadnu párty ďalších dvoch kamošov s tým, že spontánne akcie bývaju najlepšie. Tí, ktorí nevideli sériu filmov Hangover majú smolu a tí ďalší majú smolu tiež ,pretože to videli iba vo filme. My sme vyrazili na Mlynskú dolinu vyzametať parket a vypiť nejaký ten etanol. Cestou tam, mi zvoní telefón: "Nazdar David, zajtra ráno o šiestej buď na letisku a vezmi so sebou aj troch kamošov". Po nejakom tom promile v krvi nebolo nutné nikoho presviedčať na šialený výlet. Ráno o šiestej sme už boli na letisku a neboli sme sami. Mali sme pribalený ťapec nefalšovanej slovenskej vodky. Veci sa mali tak, že ťapec sa síce neodmietol pridať, no jedného člena posádky sme stratili. Za jeho odlúčením od skupiny určite nebol alkohol asi mal len lepší program.
Kedže sme šli súkromným charterovým letom, na palube lietadla sa pilo. My sme svoje už dopili predtým a poniektorým z nás veru nebolo ľahko. O desiatej ráno hlási letuška aby sme sa pripútali, pretože o malú chvíľu pristaneme. Keď som to začul, rozlepil som oči a pred nimi som uvidel naše veľké masterpiece.
Vtedy sme si všetci uvedomili, že je to naozaj pravda. Sme v Barcelone. Večer idete na párty a o pár hodin neskôr v deň svojích narodenín valcujete ulice katalánskej metropoly. Veci ktoré sa udiali počas párty a letu do finálnej destinácie by určite mohli zľahka konkurovať scenáru filmu Hangover. Ležali sme na pláži v bundách a popíjali ďalšie pivo, keď mi v tom zazvonil telefon a displej ukazuje: Mama. Verte mi, že sa to nevysvetľovalo ľahko, ale mojí rodičia vždy vedeli, že som schopný hocičoho takže to zobrali s nadhľadom. Ten je v živote veľmi dôležitý. Túlali sme sa ulicami mesta, vyfotili sme sa pri Sagráde a nejekým zazrakom sme sa dostavili k Nou Campu metrom, ktoré sme by the way troska ocikali. Pitný režim bol dodržaný po každej stránke.
Pri Nou Campe nás čakala famózna atmosféra pred štvrťfinálovým zápasom s Bayernom. Kedže sme nemali vstupenky a ani sme sa ich nepokúšali zakúpiť pretože alkohol v Barcelone lacný nie je. V typickej španielskej krčmičke hneď vedľa stotisícového štadióna sme si dali vychladené pivečko a načúvali sme sile preplneného kotla. V stave 0:3 pre Bayern sme sa veľmi rýchlo dohodli na kúpe ďalšej "politerky" no naneštastie sa nám podarilo vyriešiť akciovú sedmičku. Z Barcelony sme odleteli hneď po zápase a skoro sme zmeškali odvoz domov. Lietadlo pristálo v Bratislave o štvrtej ráno a ja som sa mohol spokojne s úsmevom na tvári zúčastniť povinnej prednášky o siedmej ráno.
Život je krátky a to podstatné v ňom je zažiť chvíle, ktoré si človek za peniaze nekúpi. V ten deň som mal narodeniny a nikdy predtým by ma nenapadlo, že ich oslávim v taktomto štýle so svojimi kamarátmi. Na túto akciu určite z nás nikto a nikdy nezabudne a jedného dňa ju každý z nás troch určite vyrozpráva svojim deťom.